Participe
Passé
- écloppé [morphalou2] (masculin singulier)
- écloppée [morphalou2] (féminin singulier)
- écloppés [morphalou2] (masculin pluriel)
- écloppées [morphalou2] (féminin pluriel)
Impératif
Présent
- écloppe [morphalou2]
- écloppons [morphalou2]
- écloppez [morphalou2]
Subjonctif
Présent
- que j'écloppe [morphalou2]
- que tu écloppes [morphalou2]
- qu'il écloppe [morphalou2]
- que nous écloppions [morphalou2]
- que vous écloppiez [morphalou2]
- qu'ils écloppent [morphalou2]
Imparfait
- que j'écloppasse [morphalou2]
- que tu écloppasses [morphalou2]
- qu'il écloppât [morphalou2]
- que nous écloppassions [morphalou2]
- que vous écloppassiez [morphalou2]
- qu'ils écloppassent [morphalou2]
Indicatif
Présent
- j'écloppe [morphalou2]
- tu écloppes [morphalou2]
- il écloppe [morphalou2]
- nous écloppons [morphalou2]
- vous écloppez [morphalou2]
- ils écloppent [morphalou2]
Imparfait
- j'écloppais [morphalou2]
- tu écloppais [morphalou2]
- il écloppait [morphalou2]
- nous écloppions [morphalou2]
- vous écloppiez [morphalou2]
- ils écloppaient [morphalou2]
Passé simple
- j'écloppai [morphalou2]
- tu écloppas [morphalou2]
- il écloppa [morphalou2]
- nous écloppâmes [morphalou2]
- vous écloppâtes [morphalou2]
- ils écloppèrent [morphalou2]
Futur simple
- j'éclopperai [morphalou2]
- tu éclopperas [morphalou2]
- il écloppera [morphalou2]
- nous éclopperons [morphalou2]
- vous éclopperez [morphalou2]
- ils éclopperont [morphalou2]
Conditionnel
Présent
- j'éclopperais [morphalou2]
- tu éclopperais [morphalou2]
- il éclopperait [morphalou2]
- nous éclopperions [morphalou2]
- vous éclopperiez [morphalou2]
- ils éclopperaient [morphalou2]