Participe
Passé
- couenné [morphalou2] (masculin singulier)
- couennée [morphalou2] (féminin singulier)
- couennés [morphalou2] (masculin pluriel)
- couennées [morphalou2] (féminin pluriel)
Impératif
Présent
- couenne [morphalou2]
- couennons [morphalou2]
- couennez [morphalou2]
Subjonctif
Présent
- que je couenne [morphalou2]
- que tu couennes [morphalou2]
- qu'il couenne [morphalou2]
- que nous couennions [morphalou2]
- que vous couenniez [morphalou2]
- qu'ils couennent [morphalou2]
Imparfait
- que je couennasse [morphalou2]
- que tu couennasses [morphalou2]
- qu'il couennât [morphalou2]
- que nous couennassions [morphalou2]
- que vous couennassiez [morphalou2]
- qu'ils couennassent [morphalou2]
Indicatif
Présent
- je couenne [morphalou2]
- tu couennes [morphalou2]
- il couenne [morphalou2]
- nous couennons [morphalou2]
- vous couennez [morphalou2]
- ils couennent [morphalou2]
Imparfait
- je couennais [morphalou2]
- tu couennais [morphalou2]
- il couennait [morphalou2]
- nous couennions [morphalou2]
- vous couenniez [morphalou2]
- ils couennaient [morphalou2]
Passé simple
- je couennai [morphalou2]
- tu couennas [morphalou2]
- il couenna [morphalou2]
- nous couennâmes [morphalou2]
- vous couennâtes [morphalou2]
- ils couennèrent [morphalou2]
Futur simple
- je couennerai [morphalou2]
- tu couenneras [morphalou2]
- il couennera [morphalou2]
- nous couennerons [morphalou2]
- vous couennerez [morphalou2]
- ils couenneront [morphalou2]
Conditionnel
Présent
- je couennerais [morphalou2]
- tu couennerais [morphalou2]
- il couennerait [morphalou2]
- nous couennerions [morphalou2]
- vous couenneriez [morphalou2]
- ils couenneraient [morphalou2]