Participe
Passé
- encoublé [morphalou2] (masculin singulier)
- encoublée [morphalou2] (féminin singulier)
- encoublés [morphalou2] (masculin pluriel)
- encoublées [morphalou2] (féminin pluriel)
Impératif
Présent
- encouble [morphalou2]
- encoublons [morphalou2]
- encoublez [morphalou2]
Subjonctif
Présent
- que j'encouble [morphalou2]
- que tu encoubles [morphalou2]
- qu'il encouble [morphalou2]
- que nous encoublions [morphalou2]
- que vous encoubliez [morphalou2]
- qu'ils encoublent [morphalou2]
Imparfait
- que j'encoublasse [morphalou2]
- que tu encoublasses [morphalou2]
- qu'il encoublât [morphalou2]
- que nous encoublassions [morphalou2]
- que vous encoublassiez [morphalou2]
- qu'ils encoublassent [morphalou2]
Indicatif
Présent
- j'encouble [morphalou2]
- tu encoubles [morphalou2]
- il encouble [morphalou2]
- nous encoublons [morphalou2]
- vous encoublez [morphalou2]
- ils encoublent [morphalou2]
Imparfait
- j'encoublais [morphalou2]
- tu encoublais [morphalou2]
- il encoublait [morphalou2]
- nous encoublions [morphalou2]
- vous encoubliez [morphalou2]
- ils encoublaient [morphalou2]
Passé simple
- j'encoublai [morphalou2]
- tu encoublas [morphalou2]
- il encoubla [morphalou2]
- nous encoublâmes [morphalou2]
- vous encoublâtes [morphalou2]
- ils encoublèrent [morphalou2]
Futur simple
- j'encoublerai [morphalou2]
- tu encoubleras [morphalou2]
- il encoublera [morphalou2]
- nous encoublerons [morphalou2]
- vous encoublerez [morphalou2]
- ils encoubleront [morphalou2]
Conditionnel
Présent
- j'encoublerais [morphalou2]
- tu encoublerais [morphalou2]
- il encoublerait [morphalou2]
- nous encoublerions [morphalou2]
- vous encoubleriez [morphalou2]
- ils encoubleraient [morphalou2]