Participe
Passé
- ennuyé [morphalou2] (masculin singulier)
- ennuyée [morphalou2] (féminin singulier)
- ennuyés [morphalou2] (masculin pluriel)
- ennuyées [morphalou2] (féminin pluriel)
Impératif
Présent
- ennuie [morphalou2]
- ennuyons [morphalou2]
- ennuyez [morphalou2]
Subjonctif
Présent
- que j'ennuie [morphalou2]
- que tu ennuies [morphalou2]
- qu'il ennuie [morphalou2]
- que nous ennuyions [morphalou2]
- que vous ennuyiez [morphalou2]
- qu'ils ennuient [morphalou2]
Imparfait
- que j'ennuyasse [morphalou2]
- que tu ennuyasses [morphalou2]
- qu'il ennuyât [morphalou2]
- que nous ennuyassions [morphalou2]
- que vous ennuyassiez [morphalou2]
- qu'ils ennuyassent [morphalou2]
Indicatif
Présent
- j'ennuie [morphalou2]
- tu ennuies [morphalou2]
- il ennuie [morphalou2]
- nous ennuyons [morphalou2]
- vous ennuyez [morphalou2]
- ils ennuient [morphalou2]
Imparfait
- j'ennuyais [morphalou2]
- tu ennuyais [morphalou2]
- il ennuyait [morphalou2]
- nous ennuyions [morphalou2]
- vous ennuyiez [morphalou2]
- ils ennuyaient [morphalou2]
Passé simple
- j'ennuyai [morphalou2]
- tu ennuyas [morphalou2]
- il ennuya [morphalou2]
- nous ennuyâmes [morphalou2]
- vous ennuyâtes [morphalou2]
- ils ennuyèrent [morphalou2]
Futur simple
- j'ennuierai [morphalou2]
- tu ennuieras [morphalou2]
- il ennuiera [morphalou2]
- nous ennuierons [morphalou2]
- vous ennuierez [morphalou2]
- ils ennuieront [morphalou2]
Conditionnel
Présent
- j'ennuierais [morphalou2]
- tu ennuierais [morphalou2]
- il ennuierait [morphalou2]
- nous ennuierions [morphalou2]
- vous ennuieriez [morphalou2]
- ils ennuieraient [morphalou2]